mlok2

(slovenská dystopia)

Toto pojednanie nebude o Jozefovi to známom Makovi, ale on sa medzičasom premenoval na Jozefa Puka, pretože mak a jeho pestovanie je už dávnejšie zakázané.

Medzi nami sú tri typy ľudí. Lapaji, Loptoši a už spomínaní Hokejisti. Lapaji už ako

z koreňa pochádza stále niekoho lapajú. Sú to napriklad policajti, vojaci, či agenti rôzneho druhu. Vo všeobecnosti radi strieľajú. Ale to vlastne aj Loptoši, len tí len s loptou. Snoriči, duriči, honci tiež patria medzi Lapajov. Loptoši sú ti, čo sa radi hrajú a zahrávajú, majú hru v krvi. Hrajú sa radi aj na herných konzolách, PC, či v kasínach.

My vedci, výskumníci a pozorovatelia však už dlhšie sledujeme úbytok Loptošov a naopak Lapajov stále pribúda skoro až geometrickým radom. Rado sa stáva, lebo bieda. Dá sa hrať hra „Hladnejší vyhráva“. Na dedine akou je Slovensko, kde prevládajú na väčšine územia hladové doliny a kotliny. Úbytok Loptošov vidno vo futbale, basketbale, či všetkých podobných loptových hrách. Naproti tomu Lapaji si nájdu uplatnenie aj tam,  kde treba „chrániť“ systém, rasu a podobne a aby sem tam ponaháňali posledných poväčšine ožratých zbedačených Loptošov a ďalšich hráčov, ktorí musia hrať ako voňakdy aj s prepichnutou alebo handrovou loptou. Jediným príbuzným druhom Loptošov i keď už novým, hybridným sú Hokejisti. Tím sa dari aj v osadách a lazoch. Hokejisti totižto hrajú s pukom a hokejkami, ale na rozdiel od bezkontaktných alebo málo kontaktných Loptošov sa aj bodyčekujú, bijú ako Lapaji. Preto aj Lapaji majú pred nimi rešpekt. I preto tento šport napriek všetkým protivenstvám socialistického kapitalizmu prežil. A aj v našej lige sem tam vidno svetovú strelu, blafák, či bankársky výkon. A čo je už úplne antifuturisticke a priam nevídané, v hokeji sa pracuje aj s mládežou. Do budúcnosti ale odporúčam našim SOC PRC vládam vytýčiť strategický plán prežitia Loptošov, aby celkom nevymreli, lebo potom to bude veľmi smutný režim, možno že ešte smutnejši ako bol ten nenávidený

z pred 35 rokov.

Pukovci majú ešte ďalšie privilégium. Majú dovolené mať živé legendy. V iných oblastiach je to málo vídaný jav, pretože uznávaní sú iba mŕtvi hrdinovia, hviezdy. Pochopiteľne z jednoduchého dôvodu, lebo sme národ veľmi závistlivý a neprajný. Skúsme zažiť sebareflexiu týmto smerom. Puk si vybral taký dobrý kompromis. Je síce nebezpečne tvrdý, ale nie je to guľka , ale má tvar kruhu. Tak by som použil nové slovo hokejových komentátorov. Puk je geniálne momentum😊

I dalo by sa ešte čo to o tejto téme napísať ako napríklad o očakávanom druhom príchode Loptoša Jánošíka pre radosť ľudu aj neveriaceho, ale ešte predsa veriť niečomu chcejúceho. Ale zas oceňme si jeho prínos, teda prínos Puka k slovenskej jednote v trvaní jedného mesiaca počas MS v hokeji.